Takto chutí život.

Autor: Martina Meriačová | 15.11.2011 o 17:52 | (upravené 12.3.2013 o 22:56) Karma článku: 2,68 | Prečítané:  189x

Keď vám niekto povie:  "Čas zahojí všetky rany." Dajte mu riadne cez hubu a povedzte: "Počkaj, zachvíľu to bude v pohode.."


Náš vzťahový, sexuálny a vôbec celý život a všetky životy, ktoré žijeme sú ako domček z karát. Stačí jeden zlý ťah a všetko sa, behom sekundy, dokáže zrútiť aj keď si myslíme, že má tie najlepšie základy. Aj ten môj bol vcelku pokojný, bez rušivých vĺn. Dosť pokojný na to, aby sa mohol zmeniť...


Keď vám niekto povie: 
"Čas zahojí všetky rany."
Dajte mu riadne cez hubu a povedzte:
"Počkaj, zachvíľu to bude v pohode.."


Volám sa Andrea, mám 26 rokov a titul mgr - som psychologička. Pracujem vo vlastnej kancelárií s nie veľmi príjemným šéfom. Mám rada poriadok a nenávidím kokos. Dokážem povedať nie, bez výčitiek svedomia a nechcem dokonalého muža, pretože taký neexistuje.


"Andrea... hovor so mnou."
"Máš ešte niečo dôležité na srdci, čo mi chceš povedať?"
"Mrzí ma to..."
"A mňa mrzí, že som Ťa spoznala."
"Nebuď zlá."
"Ja? Ja, že som zlá? Pozri sa už konečne do zrkladla."
"Čo zlé som spravil?"
"Ha-ha-ha strašne sa bavím."
"Tak...?"
"Tak sa skús nad sebou zamyslieť a daj mi vedieť, keď Ti to dôjde."

Na svete existujú len dvaja muži, ktorým som v živote naletela. Prvý bol Adam. Mala som päť a on mal šesť. Tvrdil mi, že jeho otec je majiteľ veľkej firmy cukríkov a že keď mu dám pusu, tak mi ich prinesie koľko len budem chcieť. Tak som mu tú pusu dala. Potom som každý deň čakala, kedy mi tie cukríky prinesie a on sa vždy vyhováral, že ešte ich treba zabaliť a potom ich už budem mať. Samozrejme žiadne cukríky mi nepriniesol a jeho otec ani nebol majiteľ a už vôbec nie firmy.Bol to obyčajný murár...

A potom Milan. Mal podobnú taktiku ako Adam, avšak on mi nerozprával, že je majiteľom veľkej firmy ale jeho reči boli dosť cukríkové na to, aby som ich žrala aj s obalom. Je to proste vypočítavá sviňa, ktorá presne vie kedy a čo má povedať, urobiť aby dokonale opantal zmysli a vôbec celú myseľ a celého ducha.
Mysel si, že ma dokáže ťahať za noc celú dobu.Lenže hold smola. 

Je potrebné otvoriť oči včas, pretože potom už môže byť neskoro.


"Chcem sa s Tebou stretnúť Andrea."
"Fajn."
"Na terase o ôsmej?"
"Okey."
Zložila som.

Tu nejde o to,že ho nenávidím.Ja som len vrcholne nasratá. Nemám zlomené srdce a neplačem doma do vankúša, pretože som iná ako všetky ostatné.Nejdem sa posrať z toho, že ma vodil za nos jeden gauner, čo si myslí, že je elipsou tohto sveta. Proste nie.Som silná, vyrovnaná žena.Mne len na ňom, proste, prestalo záležať.


"Vyzeráš úžasne."
"Ha-ha a sme doma.Zas a znova tá istá rozprávka. Nechaj si tieto rečičky pre seba."
"Skutočne."
"Áno, viem. Presne tak skutočne ma aj zbožňuješ a chceš byť so mnou."
"O čom to rozprávaš?"
"Ešte stále Ťa baví  hra?"
"Aká hra prosím Ťa? Ja nič nehrám!"
"Nie?"
"Nie! Naozaj Ťa mám rád."
"Ja mám rada čokoládu a som tu."
"Andrea..."
"Milan. Ja nemám dvanásť rokov, že mi budeš tlačiť do hlavy pekné rečičky a potom ked zistím, že za chrbtom sa vyjadruješ o mne inak, tak mávnem rukou a znovu sa Ti hodím do náručia."
Ticho.
"Nemáš mi na to čo povedať? Dokedy si sa chcel so mnou zahrávať? Alebo si si myslel, že na to nikdy neprídem? že Ti všetko prejde a Ty sa budeš cítiť hrdinom. Zabúdaj!"

Zrazu do mňa vošli také nervy, že namiesto toho aby som mu vynadala som si zapálila cigaretu aby som vykonávala aspoň nejakú inú činnosť.

"Andrea mňa to mrzí."
"Neopakuj sa. Už je to trápne.  Vlastne toto celé bolo trápne no nie?! Celá táto tvoja pretvárka. Keď si chcel hrať hrdinu mal si si nájsť inú obeť."
"Veľmi som Ti ublížil?"
"Ublížiť mi môže auto, ktoré ma prejde na ceste, nie taký citový invalid ako si Ty."

Vstala som od stola. Nemala som náladu pozerať sa mu do očí a počúvať dookola tie isté fádne reči. Teraz už pre mňa nebol dôležitý. Nemala som potrebu tráviť s ním čas a odpúšťať mu. Toto sa proste nerobí. 

On si ďalej žije svoj život v ktorom sa hrá dookola tú istú hru. Hrá sa na niečo čím nikdy nebude a láme ženské srdcia.U mňa mu to nevyšlo. Viem, že v ten večer som urazila jeho ego, pretože som bola hra, ktorú neuhral až do konca. Nevadí. 

Zistila som, že láska nie je len sex a smiech . Láska je zodpovednosť za šťastie tých druhých.

"Keď láska bolí, treba ju liečiť, nie pred ňou utekať." (E.U)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?