Bola hlboká noc a ja som nemohla zaspať. Všade bola tma a ticho, počula som len tlkot jeho srdca pod mojim pravým uchom. Natiahla som sa rukou za prikrývkou, pomrvil sa, niečo povedal ale vôbec mu nebolo rozumieť. Asi sa mu práve sníval nejaký sen.Ešte dlho som ho hladila a zaspala som, keď svitalo.
Zo spánku ma budili jemné bozky na krku, hrudníku, bruchu. V sladkom polospánku som nevedela rozlíšiť skutočnosť od snívania. Až pohľad na jeho ruku blúdiacu po mojom tele mi potvrdil, že nesnívam. Usmiala som sa. Pohľady sa nám stretli, nepovedal nič.Mlčal.Vytiahol mi košielku po stehnách až k bruchu, pomaličky si ma otočil na ľavý bok a pomiloval ma. Ležérne, pomaly, dokonale - tak ako to len on vie..
Niekedy sú dni, keď utekáme, uzatvárame sa do seba, pretože potrebujeme byť chvíľu sami, sami so sebou. Usporiadať si myšlienky a pocity. Niekedy to trvá len chvíľku, niekedy aj celý deň. Keď sa to deje nám, vieme, že to nič neznamená, že sa naše city nezmenia, že to prejde a zase bude všetko ako pred tým. Ale čo keď sa to deje tomu druhému, je to rovnaké ako u nás alebo sa všetko mení ?!
Skoro všetko bolo rovnaké. Robil mi raňajky do postele ako každé ráno, pohladil ma po vlasoch a dal mi bozk na čelo,staral sa o mňa..Ale nerozprával. Všetko robil len tak mechanicky ako robot. Vedela som, že potrebuje byť sám, že nevie ako mi má povedať, že si musí v sebe upratať aby mohlo byť zase všetko tak, ako predtým.Ani ja som nič nehovorila. Nechala som ho byť so sebou. Vedela som, že ma miluje, aj to, že som budúcou matkou jeho detí. Vedela som,že príde.Vráti sa ku mne.Vždy sa vracia.
Trvalo to neobvykle dlho a priznám sa, že moje obavy sa stupňovali. Telom prítomný prechádzal po dome, sem tam sa usmial, vtisol mi bozk na pery a povedal, že ma miluje ale videla som strach a plachosť v jeho pohľade. Nepripisovala som tomu žiadny dôraz, pretože som si bola istá, istá tým, že to neskončí a nič sa nezmení.
Večer, keď sme si ľahli do postele ma objal. Silno až som sa nevedela nadýchnuť. Zavrela som oči a vedela som, že je späť. Chytila som jeho hlavu do dlaní, usmial sa. Pobozkala som ho.Ležali sme v posteli,stále sme boli ticho, znovu som oočúvala len tlkot jeho srdca, keď zrazu...
- "No tak dievčatko, povedz niečo, nebuď ticho."
- "Si strašne skvelý chlap. Skutočne si Ťa raz vezmem za muža.Ešte neviem ako to urobím, ale vezmem."
- "Viem, dievčatko."
Pobozkal ma na vlasy, ja som sa k nemu pritúlila ešte viac a zaspala som.. ako malé dievčatko.
