Už sa tým netráp,
raz sa to muselo stať.
Vždy pred tým
ako som unikla realite
otvárala som hnedé dvere
za ktorými si, na drevenej stoličke,
bol ty.
Vítal som ťa s úsmevom, vždy rád.
Za stolom s notami
so životom na stehnách
hral si skladby zo srdca.
Odjakživa som miloval hudbu,
bola súčasťou mňa,
bola mojim životom.
Pamätám si tón tvojho hlasu
horúce líce
kde bozk som ti dávala.
Úsmev, ktorý si si so sebou vzal.
To všetko tu chýba.
Už sa tým netráp,
raz sa to muselo stať.
Môj život v nej zostane na večné časy
previazaný čiernou mašľou.