Tma
strach z večných časov
už ani to ticho
nie je to, čo bývalo
a pýtame sa
sami seba
či vládzeme
niesť obete
aj tých druhých
a koľko času ešte máme?
kým pohltí nás večnosť nádejí
ja som stále hore
a čakám
kým odrazíš sa od dna
aby sme videli svet
rovnakými očami
Prečo vždy dvíhaš ma
keď padám ?
dávam všetko
čo mám
keď podávam Ti ruku
Lebo samú
by ma tento svet
nebavil
Vždy. .
. .Dávam všetko čo mám keď podávam Ti ruku. Vždy to tak je. . . .v hre je všetko alebo nič. A všetci chceme všetko.