Zbadal som ju a moje telo ustrnulo. Otvoril jej dvere auta a niečo jej pošepkal do ucha. Privrela oči a pery sa jej usmiali. Zosmutnel som. .
" Ty ju ľúbiš však? "
" Vieš chlapče, ja tú ženskú milujem. Od prvej chvíle to tak bolo. .
Dokázala ma rozosmiať. A to si cením. Prežila so mnou všetky moje pády, každú jednu vojnu, ktorú som viedol sám so sebou. A ona zostala pri mne. S úsmevom na perách si ma híčkala . . a ja hlupák, som bol celý ten čas ticho. Ona čakala, dúfala. . tak veľmi túžila počúvať tie slová. . A ja zo strachu pred tým, že stratím mužnosť, alebo akúsi drsnosť muža, som jej to nepovedal. Aj keď som chcel. . tisícky krát som to mal na jazyku, keď som sa jej díval do očí. . ale nezložil som tú masku drsňáka. A videl som každú jej pribúdajúcu vrásku a vedel som prečo. . Každý deň som prechádzal okolo kvetinárstva a videl tam krvavočervené ruže, ktoré milovala. Ale ani raz som nezastavil a nekúpil jej ich. Videl som rúcajúce vzťahy a uvedomoval si, aké mám šťastie, že je pri mne. Ale ani raz som jej to nepovedal. Videl som na ulici páry, objímajúc a bozkávajúc sa a usmieval som sa pri predstave, že aj ja mám pri sebe niekoho, kto ma objíme a pobozká, keď mi je najhoršie. Ale ani raz som neprišiel domov a neukázal jej, aká je pre mňa vzácna.
Je to silná žena, bojovníčka. Do poslednej chvíle bojovala. . len ja hlupák . .
Ona iba túžila po niekom, kto z nej nespustí zrak. Po niekom, kto jej povie, že ju ľúbi viac, ako vesmír dokáže uniesť."
" Myslíš, že je šťastná?"
" Neviem chlapče. Neviem. . . ale dal by som čokoľvek za to, aby bola. So mnou. . "
" Múdry raz povedal, že so ženou je to ako s obrazom. Iba hlupák nespozná jej cenu, pokiaľ nezistí, ako veľa je zaň ochotný dať druhý. "