Chceli viac farieb
než dúha môže dať
a ich nohy už nevládali kráčať
do neznámej večnosti
Zotrvali roky
a mesiac vždy svietil rovnako
to miesto tam zostalo
iba oni boli už akísi
iní
kam vedie tá cesta
čo duše rozdelí a telá spája
pýtajú sa hviezdy Slnka
čo vždy v noci mlčí
ani on nepozná odpoveď
na tie rána
kde telá spia
a duša kričí
26. máj 2017 o 20:30
Páči sa: 0x
Prečítané: 148x
Rána ospalých tiel a boľavých duší.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)